Raz mi kamarátka navrhla, nech si skúsim tantrickú masáž. Že vraj tam bola tiež a veľmi sa jej to páčilo. Popravde, vôbec som nevedela, do čoho idem. Kamarátka mi povedala, nech skúsim tantrickú masáž, že vraj „úplne iný level dotyku“. Ja? Ja, čo sa u gynekológa hanbím aj povedať, že mi to nie je príjemný? Ale nejako vo mne hlodalo, že by som možno potrebovala niečo… iné. Nie kozmetiku, nie wellness, ale niečo pre dušu, aby som sa jednoducho cítila lepšie a aby som bola sama sebou. Prechádzala som si vtedy celkom ťažkým obdobím, ktoré som už konečne raz https://www.recepty.cz/recept/makovec-raz-dva-vyborny-13965 a navždy chcela preklenúť a vymazať zo svojej hlavy a sústrediť sa na úplne iné veci.

Objednala som sa. Privítala ma žena, usmiala sa a podala mi čaj. Povedala, že sa nemusím báť, že všetko záleží na tom, ako sa dohodneme. Tantra maserka, tak si hovorila. Ale nevyzerala nijako ezotericky. Skôr ako niekto, kto už zažil dosť, aby sa nebál ticha. Začalo to dýchaním. Znie to blbo, ale dýchať vedome? To som fakt nikdy nerobila. Potom prvé dotyky. Pomalé, teplé ruky, žiadne šteklenie, ale tiež nie klasická masáž. Skôr ako by sa ma dotýkala niekde medzi kožou a spomienkami. Zrazu sa mi začali vybavovať veci, na ktoré som roky nemyslela.

Rozchod, kedy som sa cítila nedotknuteľná, chvíľa, keď som sama seba zavrela do nejakej ulity, pretože som chcela ísť ďalej. V jednej chvíli som mala slzy v očiach, ale nebolo to smútkom. Skôr úľavou. Že sa ma niekto dotýka bez očakávania. Nie kvôli výkonu, nie kvôli intimite v tom bežnom slova zmysle. Len tak. S rešpektom. Po masáži sme sedeli ešte chvíľu. Ja v župane, ona oproti mne, a mlčali sme. Nechcelo sa mi odchádzať. Nie preto, že by som chcela viac, ale pretože som prvýkrát po dlhej dobe cítila, že sa cítim dobre. Odvtedy to odporúčam všetkým, ktorí hovoria, že už nič necítia. Nie, nie je to sex. Je to návrat k sebe. A dobrá tantra masérka? Tá vám ukáže, čo sa vám páči a čo nie.